Právna sila typológie

Právna sila legislatívnych ustanovení je vysoko závislá na pochopení, uznaní a rešpektovaní laickou aj odbornou verejnosťou. Podstatne viacej, než na obave pred represiou. Uplatňovanie, presadzovanie a vymáhanie je oveľa ľahšie v takom prípade pre všetkých zúčastnených, ktorých sa ustanovenia týkajú. Platí to rovnakou mierou pre všetky osoby v orgánoch činných v trestnom konaní, správnom konaní, v obchodných, spoločenských a iných organizáciách ako aj občanov pracovne, služobne či záujmovo nezapojených do spomenutých aktivít.

Právne vedomie je faktor pre uplatnenie právnej sily legislatívnych  úprav najdôležitejší. Je podmienený poznaním, ktoré je najviac podporené patričnou vzdelanosťou a nielen právnickou, systémom právnych názorov, právnych predstáv, materiálnymi životnými podmienkami, celkovým stavom spoločnosti, vrátane ekonomiky, hospodárskeho stavu, spoločenských aj medzinárodných vzťahov a osobných skúsenostiach. Najviac je právne vedomie ovplyvňované právnym cítením. Právne cítenie je najviac evokované povahovou vlastnosťou nazývanou právny cit. Je to zameranie psychiky v prvom rade hodnotiace najprv spravodlivosť a oprávnenosť. Žiadna povahová vlastnosť však nekoná sama, ale v interakcii so všetkými ostatnými. Preto celá oblasť legislatívy, vrátane tvorby, uplatňovania, presadzovania, pochopenia, uznávania a rešpektovania je najmä záležitosťou ľudskej povahy. Každá z týchto podmienok je závislá na povahe kontaktovaného jedinca.

Svojou povahou človek vykonáva všetko. Myslí, uvažuje, pracuje, miluje, hnevá sa, rešpektuje, reaguje na všetky vonkajšie aj vnútorné životné podnety. V snahe uspieť, pochopiť, presadiť sa, vyhovieť či podriadiť sa, každý chce nájsť prijateľnú cestu. To sa dá len pochopením a poznaním povahy. Preto každý jedinec pri kontakte s proťajškom hľadá faktory, ktorými by toto dokázal. Mimovoľne sa riadi všetkými dovtedy zaznamenanými informáciami. Väčšinou nemá možnosť v priebehu svojho života dostatočne overiť ich hodnovernosť, správnosť, presnosť, vypovedajúcu hodnotu. Preto ich posudzuje najmä podľa získaných kritérií, vyjadrených inými. Dokonca aj keď má pochybnosti o validite, často nemá inú možnosť, než ich akceptovať v snahe vytvoriť si postoj, o ktorý sa môže oprieť ak nemá prístup k iným poznatkom. Takto vznikajú rôzne fámy, prežívajúce často veky až stáročia. Verejné povedomie v určitej lokalite však často má vytvorený vlastný názor, odlišný od oficiálnych téz.

Každý živočích, takisto aj človek pri kontakte s proťajškom, si všíma jeho podobu a reakcie. Podoba je prezentovaná najmä statickými znakmi, ktoré sú najspoľahlivejšie na poznanie povahy. Statickými ich nazývame preto, že k ich zmene môže dochádzať len pomaly, dlhodobo, pod intenzívnejším a dlhotrvajúcim tlakom okolností všetkých prírodných javov aj vlastnej vôle a snahy a práce na úprave povahy. Reakcie sú prezentované dynamickými znakmi majúcimi určitú vypovedaciu hodnotu. Musíme ich však posudzovať s určitou toleranciou, pretože sú veľmi podliehajúce všetkým vplyvom a ľahko sa dajú kopírovať a nacvičiť. V takom prípade vyvolávajú klamný dojem, takže sa na ne úplne spoľahnúť nemožno.

Toto všetko platí aj pri uplatňovaní právnej sily legislatívnych ustanovení. Občan pri sledovaní konania vymykajúceho sa legislatívnym ustanoveniam, policajt pri jeho posudzovaní, vyšetrovateľ či kriminalista pri jeho riešení, prokurátor pri jeho zhodnotení a sudca pri jeho prejednaní a rozhodnutí, všetci si vedome alebo aj mimovoľne všímajú statické aj dynamické znaky posudzovanej osoby. Výsledok tohoto pozorovania najväčšou mierou ovplyvňuje ich postoje. Preto je dôležité, aby poznanie významu a výsledku pozorovania bolo náležité. Bez patričných poznatkov nemožno v tejto oblasti dosiahnuť primeraný výsledok.

V celej histórii ľudstva boli viaceré snahy rôznym spôsobom dospieť k použiteľným výsledkom hodnotenia povahy. Drvivá väčšina z nich sa zamerala na hodnotenie dynamických znakov prejavujúcich len výkon povahy. Dá sa to pochopiť, lebo taký spôsob je ľahší, nevyžaduje mnoho presných znalostí a možno doň vkladať viacej vlastných dojmov. Nevýhoda je nedostatočné poznanie. Úplne sa možno spoľahnúť len na statické znaky, ktoré tiež podstatne ovplyvňujú aj výkon vlastností prezentovaných dynamickými. Dôkladné poznanie s možnosťou najspoľahlivejšieho posúdenia povahy nám poskytuje len antropologická biotypológia, typológia. Najmä v strednej Európe vládnu o nej skreslené informácie mýliace verejnosť, vyvolávajúce obavy pred zneužitím, tvrdiace, že metóda je prežitá, zakladajúc si na nedostatočnom poznaní, omyloch, slepých uličkách niektorých osôb v minulosti, ktorí sa snažili ňou zaoberať, prezentujúc tieto osoby ako vynálezcov či tvorcov metódy.

Uvediem len jeden príklad. Trestné kódexy všeobecne udávajú rozpätie výmery trestu za každý trestný čin. Sudca posudzuje a rozhoduje mieru zavinenia podľa rôznych kritérií. Jedno z kritérií je aj osobnosť trestaného. V tomto komponente je viacej podmienok. Prirodzené je posúdiť aj povahu, pretože isteže je rozdiel v miere zavinenia rovnakého trestného činu, napríklad ublíženia na zdraví, keď bol spôsobený vedome, úmyselne, programovo, zlomyseľným človekom, alebo páchateľom, ktorý pre svoju psychickú labilnosť nezvládol napätie vyvolané sporom s poškodeným. Možno namietať, že súd sa v takýchto prípadoch môže obrátiť na odborníkov, ktorí posúdia obe strany. Ak však ten odborník použije metódy, už spomínané, založené len na vyhodnotení konania povahy, dospejú vždy k nepresným, neúplným, nespoľahlivým, dojmovým výsledkom. Sudca sa však nemusí riadiť posudkom odborníka, znalca. Keby sa ním aj riadil, aj tak prirodzene vkladá do svojho rozhodovania aj osobné postoje, bez ktorých by rozhodovať nemohol. V takom prípade je úplne závislý na svojich poznatkoch a skúsenostiach. Dostatočnú mieru spokojnosti, dôvery a spoľahlivosti môže dosiahnuť len v prípade, že sa v povahe náležite vyzná. K tomu nestačí pocit či presvedčenie. Takže aj v takomto prípade je právna sila legislatívnych ustanovení vysoko závislá na znalosti povahy. Odborný výcvik v typologických poznatkoch je v tomto smere najvhodnejší.

                                                                                                                                                      Ján Šramo